Rok 2026 nám priniesol skutočnú, poctivú zimu. Tento týždeň boli zimné rána trochu iné – obloha nebola zamračená a mohli sme obdivovať nádherný východ slnka. Spolu s prijímateľmi sme sa dohodli, že po raňajkách vyrazíme na malú prechádzku, a každý, kto bude mať chuť, sa môže pridať.
Zišla sa nás pekná skupinka. Kráčali sme pomaly a už pri javisku nás úplne očarila zimná príroda. Všetko navôkol bolo biele, tiché a pokojné. Zimná krajina nás priam lákala pokračovať ďalej.
Chodník nás zaviedol až k našej Mini ZOO. Okolité stromy vyzerali ako namaľované – ich konáre zdobili jemné biele čipky inovate. Biely mráz pokrýval kríky aj oplotenie klietok a na strechách domčekov viseli dlhé priesvitné cencúle. Prijímatelia boli nadšení.
Popozerali sme zvieratká a niektorí z nás boli pripravení – vo vrecku mali totiž so sebou suchý krajec chleba. Najväčšiu radosť mali z nášho Emana, hnedého emu, ktorý je veľmi spoločenský, keďže sa u nás vlani vyliahol a na ľudskú spoločnosť je tak od mala privyknutý.
Prechádzka sa prijímateľom veľmi páčila. Po návrate o nej s nadšením rozprávali tým, ktorí sa k nám nepridali – opisovali krásnu prírodu, ktorá sa leskla ako najtrblietavejšie striebro.
Dohodli sme sa, že si tento zážitok chcú užiť všetci, a preto pôjdeme na malú, no zdravú prechádzku aj zajtra.
Zapísala: Mgr. Mária Víziová – sociálna pracovníčka
Priložené fotografie