Keď si obujeme túlavé topánky

Naši prijímatelia sociálnej služby sú vždy  nadšení,  keď môžu cestovať. Už  vopred plánujú  čo by si mohli kúpiť, aké dobroty vyskúšajú, čo navštívia.  

Už po niekoľkýkrát v tomto roku sme si obuli túlavé topánky a vybrali sme sa do mesta Lučenec. Cestovanie autobusom je pre našich prijímateľov  záľubou. Keď vystúpili z autobusu, dali si desiatu a vybrali sa do budovy Matice Slovenskej,  kde už raz  zažili krásny zážitok z výtvarnej výstavy, no žiaľ teraz sme tam nič také nenašli. Navštívili sme železničnú stanicu, kde si už dopredu, na budúce, naplánovali aj cestu vlakom z Lučenca do Fiľakova. Počas prechádzky cez železničnú ulicu skonštatovali,  že je teplo a mali by sme vyhľadať chládok. Vybrali sme sa do nákupného centra Galéria, kde ich zaujala kancelária Tipos. Každý si kúpil žreb. Na žreboch sa im podarilo vyhrať menšie sumy, z čoho mali veľkú radosť.  Potom si každý, podľa svojich požiadaviek, urobil svoj nákup. Na obed sa vybrali, ako obvykle, do Begovej veže v zlatej uličke a ako bodku za návštevou mesta si dali bryndzové halušky.  

Cestovanie pre prijímateľov nie je len záľubou, ale aj precvičenie si ich sociálnych zručností a finančnej gramotnosti. Prejsť  cez prechod pre chodcov, vypýtať si cestovný lístok, zaplatiť zmrzlinu a podobne už ovládajú bez problémov. Išlo im to tak dobre, že sme vyhľadali aj klenotníctvo a dvaja  si vybrali hodinky, ktoré si kúpili a aj zaplatili sami. Z výletu sa vrátili unavení, ale v plnej miere spokojní.

Zapísala. Mgr. Mária Víziová – sociálna pracovníčka